V stredu parlament hlasoval o návrhu zákona, podľa ktorého mali zostať obchody v nedele zatvorené aj po koronakríze. Hoci ho predložili opoziční poslanci, paradoxne by sa ním zabezpečila kontinuita jedného z mimoriadnych opatrení vlády Igora Matoviča počas epidémie. „Sanitárneho“ opatrenia, ktoré privítali mnohí pracovníci, na ktorých sa doposiaľ nebral ohľad, hoci – často bez ochranných pomôcok – pracovali v prvej línii, aby nám všetkým zabezpečili prísun potravín. Žiaľ, až koronakríza umožnila po dlhých rokoch mnohým vyčerpaným predavačkám konečne prežiť nedeľu v kruhu svojej rodiny. Zásadná otázka v súvislosti s týmto zákonom znie: má byť „voľná nedeľa“ naozaj len „mimoriadnym opatrením“ v čase pandémie, alebo bežným prvkom našej každodennosti vyplývajúcej z civilizačného rámca, v ktorom žijeme? Osobne som presvedčený, že voľná nedeľa je nielen prejavom rešpektovania Desatora, ale aj prejavom úcty voči práci iného človeka a rešpektovania ľudskej dôstojnosti tých, ktorí pracujú v obchode. Preto som návrh zákona svojím hlasovaním podporil. Hlasoval som v súlade so svojím svedomím a hlbokým vnútorným presvedčením, pretože pokladám tento návrh zákona za dobrý a vo svojej podstate podporujúci rozumné a osvedčené opatrenie vlády. Nemohol som inak.
Voľná nedeľa ako jeden zo symbolov našej civilizácie
Nedeľa so zatvorenými obchodmi a inými prevádzkami, ktorých nedeľné fungovanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie základných potrieb spoločnosti, je jedným zo symbolov našej civilizácie. Prevádzkami, ktorých nedeľné fungovanie nik nespochybňuje, sú napríklad zdravotnícke zariadenia, infraštruktúra súvisiaca s dopravou občanov, a pod. Voľná nedeľa bola v povedomí našej spoločnosti tak hlboko zakorenená, že ani 40 rokov komunistického režimu, ktorý bojoval so všetkým, čo pripomínalo kresťanské korene našej vlasti, nedokázalo odstrániť voľnú nedeľu. A dodnes je nedeľa so zatvorenými obchodmi úplnou samozrejmosťou napríklad v susednom Rakúsku. Nedávno sa k nedeli so zatvorenými obchodmi vrátili aj v susednom Poľsku. A aj v takom Švajčiarsku či Nemecku budete márne hľadať v nedeľu otvorené obchody.
Nedeľné shoppingy ako prejav konzumu a sebectva
Nedeľný predaj do našich končín dorazil s nárastom konzumného spôsobu života. To, že v nákupných centrách či supermarketoch je v nedeľu plno (resp. bolo pred koronakrízou), je podľa môjho hlbokého presvedčenia predovšetkým prejavom toho, že naša spoločnosť v mnohých oblastiach prepadla konzumnému spôsobu života, ktorý je zameraný výlučne na „mať“ a úplne zanedbáva rozmer „byť“. A je tiež prejavom sebectva tých, ktorí v nedele „relaxujú“ v nákupných centrách. Svedectvá mnohých predavačiek a aj exaktné čísla predajcov hovoria, že väčšinou ide iba o „relax“, bez výrazného ekonomického vplyvu, bez výrazných tržieb. Slovami nemenovanej predavačky z obchodnej galérie v jednom zo slovenských krajských miest, ktorá pracuje v prevádzke s malým počtom zamestnancov: „Takmer každú nedeľu trávim v práci. Nepredáme skoro nič, ale namiesto toho, aby som išla som svojimi malými dcérkami do parku či do lesa, pozorujem, ako sa unudení ľudia presúvajú bezcieľne z jedného obchodu do druhého.“
Ako dlhoročný riaditeľ Cirkevného centra voľného času na najväčšom nitrianskom sídlisku som túto tendenciu smerujúcu k rozkladu rodín vnímal veľmi intenzívne. Preto sme sa s mojimi kolegami v spolupráci s katolíckou farnosťou, na pôde ktorej centrum pôsobí, snažili ponúkať rodinám zdravé alternatívy voči nedeľným „shoppingom“. Záujem o ne bol veľký. A to, že za niekoľko mesiacov, počas ktorých boli v nedeľu obchody zavreté, si mnohí dovtedajší pravidelní nedeľní návštevníci obchodov zvykli a skonštatovali, že vlastne všetko, čo potrebujú, si môžu kúpiť v iný deň, čo potvrdzuje opodstatnenosť predloženého zákona.
Voľná nedeľa v Božom zámere
Pre kresťana v politike však jestvuje ešte iná motivácia pre takýto zákon. Je ňou poslušnosť Desatoru, konkrétne 3. Božiemu prikázaniu. Nedeľa ako Boží deň má byť z našej strany venovaná prioritne Bohu a budovaniu našich vzťahov s tými, ktorých nám Boh zveril. Dnešná hektická doba nám neumožňuje tráviť dostatok času s našimi najbližšími. Nedeľa je preto šancou aspoň jeden deň v týždni sa zastaviť a byť nablízku členom našich rodín. V pastierskom liste na dnešnú nedeľu (14.6.2020) nitriansky biskup Mons. Viliam Judák okrem iného hovorí: „Nedeľa patrí k dôležitým príspevkom kresťanstva do kultúry našej spoločnosti. Je pre všetkých ľudí darom – nezávisle na ich náboženskom alebo svetonázorovom presvedčení. Rozhodujúco prispieva ku kvalite ľudského spolužitia. Nie je prekonaná ako pozostatok uplynulej epochy, ale je prostriedkom skvalitnenia nášho života pre jednotlivca i spoločnosť. (Nedeľa daruje často rozídeným členom rodiny nenahraditeľný čas vzájomnej spolupatričnosti.) Ponúka tiež človeku, často osamotenému, možnosť medziľudskej skúsenosti a vytvára priestor k duchovnému konaniu a činorodému odpočinku.“
Ako poslanec, ktorý bol zvolený hlasmi kresťanov, aby kresťanov zastupoval v parlamente, som teda nemohol a nemôžem hlasovať inak, ako za voľnú nedeľu. Je to totiž otázka životných hodnôt a priorít. Nie otázka politiky.
hlasovanie:
pastiersky list: