10.12.2020, Martin Čepček, vystúpenie v rozprave NR SR: Pán podpredseda vlády, pán predsedajúci, páni poslanci, pani poslankyne! Dovolil som si požiadať o výskum Parlamentný inštitút Národnej rady Slovenskej republiky, aby mi spracovali situáciu, aká je hlavne v Európe, čo sa týka núdzového stavu. Predmetom výskumu bolo 11 krajín: Česko, Estónsko, Fínsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rusko a Turecko. Snahou bolo analyzovať niektoré krajiny, ktoré sú Slovenskej republike do určitej miery blízke, ale aj porovnať ich s krajinami s odlišnou tradíciou. Česká republika – núdzový stav vyhlasuje vláda, o vyhlásení núdzového stavu vláda bezodkladne informuje poslaneckú snemovňu, ktorá má právo vyhlásenie zrušiť. Vyhlásiť núdzový stav môže aj predseda vlády, ak jeho vyhlásenie neznesie odklad. Do 24 hodín ho však musí schváliť alebo zrušiť vláda. Tento núdzový stav sa vyhlasuje na 30 dní a predĺžiť sa dá iba s predchádzajúcim súhlasom poslaneckej snemovne. Estónska republika – parlament môže vyhlásiť núdzový stav na návrh prezidenta, alebo predsedu vlády, nepresahujúci tri mesiace. Fínska republika, ak vláda v spolupráci s prezidentom zistí, že nastali okolnosti, ktoré odôvodňujú použitie výnimočných právomocí, tak vláda môže nariadením vyhlásiť stav maximálne na šesť mesiacov a bezodkladne predložiť do parlamentu rozhodnutie. Ak nebolo predložené do týždňa od jeho prijatia, tak sa zrušuje, takže do týždňa. Litovská republika, litovský parlament môže vyhlásiť núdzový stav, môže vyhlásiť aj prezident, následne musí dať schváliť parlamentu, nesmie presiahnuť lehotu šesť mesiacov. Maďarsko – vyhlasuje núdzový stav maximálne na pätnásť dní. Vláda vyhlási stav výnimočného ohrozenia, na základe zmocnenia parlamentu. Následne je prijatý osobitný zákon o núdzovom stave. Parlament splnomocňuje vládu na predĺženie účinku vládnych nariadení až do skončenia trvania výnimočného ohrozenia. Vláda je povinná pravidelne poskytovať informácie parlamentu. Poľská republika –  vláda vyhlási na dobu určitú nepresahujúcu 30 dní stav živelnej pohromy, môže byť vykonané iba so súhlasom Snemu. Portugalská republika – prezident môže vyhlásiť núdzový stav. Musí byť prerokované vládou a schválené v parlamente, takže kontrola parlamentu, maximálne na 15 dní. Ruská federácia, prezident je povinný o vyhlásení núdzového stavu informovať Radu federácie a Štátnu dumu. Rada federácie má právomoc vysloviť súhlas na 30 dní, nesmie presiahnuť 30 dní. Predĺženie je možné dekrétom prezidenta spôsobom, ktorý je totožný s vyhlásením núdzového stavu, a teraz pozor, federácia ho prerokuje v lehote do 72 hodín od jeho vyhlásenia. Ak do 70 hodín nie je vyhlásený, schválený Radou federácie, tak stráca platnosť. Turecká republika, prezident môže vyhlásiť núdzový stav na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov. Na schválenie je bezodkladne zvolané zhromaždenie, ktoré môže skrátiť, predĺžiť, alebo zrušiť núdzový stav a to maximálne na štyri mesiace. Na nový návrh prezident vydáva zhromaždeniu na schválenie. Záver: Právna úprava núdzového stavu v skúmaných štátoch je veľmi rozmanitá. Vo väčšine skúmaných krajín vyhlasuje núdzový stav výkonná moc, prezident, alebo vláda. V Estónsku a Litve však vyhlasuje núdzový stav parlament. V Estónsku je to však na návrh predsedu vlády, alebo prezidenta. V piatich štátoch, ak nerátame tie, kde núdzový stav vyhlasuje parlament, je vyhlásenie núdzového stavu podmienené súhlasom parlamentu. V Česku sa vyžaduje súhlas dolnej komory a v Rusku súhlas hornej komory. Posledná veľmi zaujímavá vec, pomerne špecifickou skupinou sú Nemecko a Rakúsko, kde možnosť vyhlásiť núdzový stav existuje iba vo veľmi špecifickej forme. V prípade Nemecka ide o dôsledok negatívnej skúsenosti z histórie, kde núdzový stav zohral svoju úlohu pri nástupe nacizmu v Nemecku. Ako bude na tom Slovensko? Musíme si zodpovedať sami. A ešte tu mám jednu štatistiku, ako to funguje v Európe, napr. Malta má vyhlásený núdzový stav na 14 dní, Grécko na 15, Rusko 30, Fínsko 90, Slovensko 90. Litva, Lotyšsko a Turecko na 6 mesiacov. Ďakujem za pozornosť!